Vitajte v mojej novej kuchyni. Srdečne Vás pozývam!

Čas letí nenormálne rýchlo. Občas ani nestíham sledovať týždne. Keď som sa prvýkrát ozvala z blogu “kuchyne pre život”, ani som netušila, že jedna z kuchýň v prostredí ktorých som sa vtedy pohybovala, bude raz súčasťou nášho domova. A stalo sa. Naša prvá skutočná kuchyňa! Taká, ktorú sme nezdedili, neopravovali, nerekonštruovali. Je podľa našich predstáv a je modrá :). Verte či neverte – v čase, keď sme ju s Paľkom Krčmárikom, senior špecialistom kuchynských návrhov v žilinskom štúdiu Oresi, vymýšľali, ani sme netušili, že bude v duchu farby roka 2020.

Kuchyňa na mieru

Po tom, ako sme sa definitívne rozhodli pre nemeckú značku kuchýň Livanza, model dvierok Areka a farbe s názvom “Oceanblue seidenmatt“ (ja by som ju nazvala stredne tmavou modrou s jemnou prímesou sivastej) začali sme plánovať. Veľmi dôležitou informáciou bola skutočnosť, že kuchyňa sa stane súčasťou obývacej miestnosti. Ich vzájomným prepojením mal vzniknúť spoločný rodinný priestor, v ktorom je varenie bežnou dennou súčasťou. Základným kameňom, ktorý postupne určoval smerovanie Paľkovej práce, bola tehla. Prečo tehla? Lebo srdcom celého prepojeného priestoru je tradičná sálavá pec obložená tehlou a tento motív sme chceli zopakovať niekde v kuchyni. Nakoniec sme sa rozhodli obložiť dominantnú stenu (tú s oknom) a aby sme odľahčili farebnú i materiálovú nasýtenosť, druhú stenu sme obložili bielym reliéfnym obkladom vzhľadom pripomínajúcim samotnú tehlu. Ak by som však tvrdila, že tento koncept vzišiel z mojej kreatívnej duše, klamala by som. Vzájomný výber a prepojenie obkladov navrhla moja veľmi dobrá priateľka, interiérová dizajnérka, Agnieszka Drážovská. Prečo to spomínam? Lebo práve tento fakt nás s Paľkom postupne nasmeroval ku tomu, že linka nebude mať horné skrinky a zostane tak vzdušnou, jednoduchou a príťažlivejšou pre priestor obývacej izby a samotného jedálenského stola. Áno, mohli sme tak urobiť i vďaka tomu, že hneď vedľa kuchyne máme miestnosť na uskladňovanie potravín i kuchynských pomôcok.

Jednoduché a ergonomické riešenia

Už prvé 3D vizualizácie boli pre nás veľmi nápomocné a smer určujúce. S prihliadnutím na jednoduché línie, čistý dizajn samotných dvierok a pomerne neštandardného priestoru kuchyne (mám na mysli šikmý strop a v najnižšej časti zlomenej strechy len 2 metre vysokú stenu) sme sa rozhodli nič neprekombinovať. Zvolili sme praktické úložné priestory, kvôli zjemneniu línií sme vybrali len tri vysúvacie priečinky. Prvý je určený tromi šuplíkmi, z ktorých je jeden skrytý a teda vonkajšiu líniu tvoria v dvojici (na obr. vpravo od elektrickej rúry). Druhý je výškový (na obr. vľavo od parnej rúry) a ponúka veľmi dobre využiteľný priestor na pomôcky pri varení. Ja som si tam uskladnila koreničky a drobných elektronických kuchynských pomocníkov. Tretí je pod rúrou a slúži na odkladanie pomôcok na pečenie. Všetky naozaj potrebné náradia máme hneď po ruke a tak je praktická stránka riešenia naplnená. Len dodám, že v ostatných skrinkách vznikol priestor na hrnce, panvice i jedálenskú súpravu s pohármi i šálkami. Špeciálnu pozornosť sme venovali i dvom dôležitým detailom. Prvým bol samotný kuchynský podstavec (sokel) a druhým úchytky na dvierka. Vedela som, že pri takejto čistej línii kuchyne bude potrebné, aby bol sokel vo farbe samotnej linky. Jednak je viditeľný a v spojení s celým priestorom dodá kuchyni vážnosť a kompatibilitu s ostatnými interiérovými riešeniami. Málinko sme si museli pomôcť s jedným detailom. Súčasťou každého kuchynského sokla sú vetracie mriežky, ktoré sa štandardne robia vo farbe nerezu (alebo striebornej) – s Peťom sme sa dohodli, že ich nastriekame na čierno, aby ladili s ostatnými doplnkami. Čo poviete, dodali celému podstavcu dobrý šmrnc? Druhým dôležitým detailom boli samotné úchyty. Rozhodovanie nebolo jednoduché. Nakoniec nám znovu poradila naša priateľka, Agnieszka a v duchu jej rady sme zvolili tie, ktoré teraz vidíte na fotografiách.

Spotrebiče na mieru

Kuchynské spotrebiče sme spoločne s Paľkom skombinovali tak, aby spĺňali naše požiadavky i finančný rozpočet. Summa summarum, prepojili sme hru troch výrobcov elektrospotrebičov a to spoločnosti AEG, SIEMENS a ELICA. Bezprostredne začnem varným panelom s funkciou FlexiBridge od spoločnosti AGE, od začiatku bol mojím veľkým snom. Ide predovšetkým o to, že ponúka 4-segmentovú varnú oblasť, ktorá sa prispôsobí rozmeru hrnca či panvice a je dostatočne široká (až 75 cm), teda môžem variť obed pre rodinu bez obmedzení. Zabudovaná rúra AEG ponúka nielen viacúrovňové pečenie, ale predovšetkým pyrolitické čistenie – po čom som veľmi túžila – už žiadne “náročné čistenie rúry”. Umývačka riadu, tiež z rady AEG, s funkciou SatelliteClean ponúka veľmi dôsledné čistenie vďaka rozšírenému sprchovaciemu ramenu – musím povedať, že som zatiaľ vskutku spokojná. Ďalšími dvoma hráčmi sú chladnička Siemens, pre ktorú sme sa rozhodli na poslednú chvíľu. Aj preto môžete vidieť, že dvere vstavanej chladničky sú rozdelené. Pôvodný plán bol kúpiť chladničku s mrazničkou. Podarilo sa nám však priestor komory rozdeliť tak, že mraznička si našla svoje miesto tam a mohli sme tak zväčšiť priestor bežnej vstavanej chladničky. Musím povedať, že to bola úžasná voľba, inšpirovali sme sa kuchyňou Niky Macinskej a sme úplne nadšení. Posledným technickým doplnkom je odsávač pár Elica – ktorý ponúka tri stupne odsávania, a osvetlenie – s odsávaním sme spokojní a hlučnosť je primeraná výkonu odsávania.

Pracovná doska

Súčasťou každej kuchynskej linky je aj pracovná doska. Spojením viacerých parametrov sme nakoniec hľadali medzi laminátovými pracovnými doskami. Rozhodli sme sa i kvôli vysokej odolnosti voči oderom/nárazom a nemalú úlohu zohrala i samotná cena. Keďže pracovná doska mala prepojiť 2 rozdielne obklady a nadviazať i na kuchynskú linku – výber nebol veľmi jednoduchý. Ale… kto hľadá, nájde :)! Vybrali sme pracovnú dosku EGGER, ktorá má jemne krémovú farbu a vzhľadová štruktúra pripomína jemný piesok či samotnú škárovaciu hmotu použitú v tehlovom obklade na stene. Zvolili sme ABS hranu (kolmý skos konca pracovnej dosky), aby bola v súlade s čistými a ostrými hranami kuchynských dvierok.

Čo tak dobrá káva na záver?

V našej novej kuchyni varíme približne jeden mesiac. Medzi prvé dobroty, ktoré sme v nej pripravili, patrí predovšetkým sviatočné jedlo štedrovečernej večere. Asi najintenzívnejšie si spomíname na našu obľúbenú polievku z kyslej kapusty s obrovským množstvom sušených húb a údeným kaprom, všetci ju milujeme – už táto skutočnosť je pre nás veľmi symbolická. Prvá kuchyňa, prvé Vianoce v novom dome, prvýkrát pocit oddychu po náročnom a hektickom roku. Môžem povedať, že s našou kuchyňou sme si na seba nemuseli zvykať, všetko bolo už od začiatku veľmi intuitívne. Do modrej farby s jemne zamatovým vzhľadom som stále zamilovaná a ani neverím, že ju už skutočne máme a spoločne s Peťom i Melou v nej varíme. Áno, aj Mela sa aktívne zapája, má za sebou bábovku bobra Karola (s asistenciou tatina) a všetky pomocné práce patria výlučne jej.