Karel Hvížďala, popredný český novinár a esejistia, vyslovil v jednej zo svojich kníh myšlienku spojenú so skutočnosťou, že “v rozhovore sa otvárame jeden druhému”.  Ja rozhovory milujem! Nielen tie skutočné s ľudmi navôkol, ale aj tie spísané v podobe novinových článkov či tlačených publikácií, nevynímajúc audio nahrávky či priame prenosy. Dokonca aj impulzom k napísaniu týchto riadkov bol jeden rozhovor! Rozhovor, v ktorom popredný slovenský paraglajdista, Juraj Koreň, hovoril o tom, čo je pre neho tá najvzácnejšia komodita v živote: “JE TO ČAS!”

Prečo o tom píšem? Lebo jeho odpoveď bola absolútne jednoznačná, naplnená istotou, vierou a životným elánom – cítila som, akoby mi to povedal priamo do očí, napriek tomu, že o tom hovoril s redaktorkou. Akoby mnou niekto “potriasol” a povedal mi, nič viac ako čas, ktorý tu máme, NIE JE! A pritom som sa na tému času rozprávala i s tými najbližšími ľudmi už niekoľkokrát, hlboko, citlivo a s plnosťou. Nadýchla som sa, pokračovala v mojom bežnom dni ďalej a neustále sa ku tejto myšlienke vracala späť, akosi intenzívnejšie… Prečo? Lebo jediné, čo potrebuje naša Mela – je ČAS – čas strávený s ňou v hre, v učení, v rozhovoroch, ten skutočný čas (nie len akési útržky času zostávajúce z iných dôležitejších povinností), jediné, čo potrebuje môj manžel – je ČAS – čas v rozhovore, v bytí s ním (bez telefónu, fotoaparátu, všetkého rušivého sveta navôkol), jediné, čo potrebuje moja rodina – je ČAS – čas strávený spolu, v odovzdávaní si zážitkov, skúseností, radostí i trápenia, jediné, čo potrebujú moji priatelia – je ČAS – čas, v ktorom sa skutočne stretneme a nebudeme si len posúvať informácie cez umelé komunikačné platformy, v ktorých sa stráca dotyk reálneho človeka a nahrádza ho len množina interpretačných rovín okolo nejakého odkazu či správy…

A ak si myslíte, že sa teraz dočítate, aký recept som objavila na tému “ako deliť čas medzi všetko dôležité a nedôležité”, sklamem Vás. Nemám recept! Nikto ho nemá. ALE čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že pomedzi všetky tie dôležité životné momenty vkladám (možno sa to stáva i Vám – môžete mi napísať), veľké množstvo nepodstatného balastu spojeného s “naučenými životnými postupmi”. Spájajú sa s upratovaním, domácnosťou, sociálnymi sieťami – únikovými platformami z reality “žienky domácej”, nakupovaním a mnohým ďalším. Vystúpme občas z kolotoču, doprajme si ČAS, v ktorom je náš život skutočne plným a šťastným.

Ako? Jednoducho. Ja som napríklad poslednú sobotu – slnečnú a krásnu – neupratovala! Išli sme všetci von, objavovať miesta v okolí nášho domu. Bol to nádherný ČAS! Nie, nebolo to ľahké, lebo v mojej “komfortnej balastovej zóne” by som najskôr upratala, navarila a keď už by bolo všetko hotové – slnko by zašlo za horizont a chuť po spoločnej prechádzke by zostala niekde medzi vysávaním a čistením kúpeľne.

Verím, že po zamilovanom víkende, v ktorom ste si dopriali spoločný ČAS, nás všetkých budú aj napísané riadky, aj pekné momenty dvoch voľných dní motivovať ku tomu, aby sme si tieto chvíle dopriali častejšie.

Vaša Vera

(žena, manželka a matka :))

PS – ako vystupujete zo svojej komfortnej zóny Vy? Napíšte nám!

 

 

 

 

 

Zamilujte sa do našich kuchýň v špeciálnej februárovej ponuke!
Recept: Vynikajúca zmrzlina na romantický večer!
1 odpovedať

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *