Napísala som jej na instagram a ona mi veľmi spontánne a príjemne odpísala: „Jasné, môžeme sa stretnúť“. Ani nie po týždni sme si dali spoločný čaj. Aďka ma pozvala priamo do kuchyne jej mamky. Do kuchyne, v ktorej vyrastala i piekla svoje prvé koláčiky pre rodinu a najbližších priateľov. Vtedy ešte netušiac, že pečenie sa stane jej skutočnou prácou a splneným snom. Dnes vlastní svoju pekárničku. O radosti a starosti všedných dní sa delí so svojimi vernými followermi na sociálnych sieťach. Úprimne a s úsmevom sa podelila i o niekoľko rodinných spomienok, kulinárskych skúseností a vyslovila svoje malé priania.

Keď  sa povie „kuchyňa“, čo si predstavíš ako prvé?

Hm, podľa mňa je to taký priestor…  Myslím, že môžem povedať aj srdce domu. Neviem, jednoducho to mám takto zafixované. Prvý obraz, ktorý si predstavím, je asi táto naša kuchyňa, kde práve sedíme. Bývame tu od mojich 6 rokov.  Ak sa nemýlim, je to i vek, kedy si už čosi pamätáme. Skôr sú to asi len útržky z udalostí. A táto „naša kuchyňa“ sa ani nezmenila, je rovnaká až na pár detailov. Čiže je to pre mňa silná a jasná predstava. Vidím mamku, ktorá nám tu stále varila. Ja som jej pomáhala, keď som bola menšia. A stále sme sa tu snažili mať poriadok, lebo moja mamča je „dosť na poriadok“, čiže sme tu stále upratovali (úsmev).  Takže asi takto, je to – srdce domu -.

Kuchyňa Vás ako rodinu svojím spôsobom i spájala?

Isto hej. My sme to vždy mali tak, že i keď bol čas v týždni vždy veľmi rozlietaný, tak v sobotu sme spolu raňajkovali, lebo sme boli všetci doma – takmer vždy. Bolo to najmä v čase, keď som ešte nechodila na výšku, ale na gympel. V soboty sme vždy spolu raňajkovali a v nedele sme spolu obedovali.

Spoločné raňajky či obedy sú nepochybne krásnou a dôležitou rodinnou tradíciou. Spájajú sa s prípravou, stolovaním, varením. Bola si ich súčasťou?

Čo si pamätám, tak mamča nás vždy zapájala. Hovorievala nám, aby sme prestreli príbory so Samkom (brat), a naozaj sme ich spolu rozkladali. Ja som ľaváčka a vždy som ich dala naopak (úsmev) – to mám takú vtipnú spomienku. Zapájali nás do spoločných vecí, každý niečo urobil. Samko čosi, čosi ja… A ocina mamina vždy poslala do záhrady po čerstvú petržlenovú vňatku do polievky – to si pamätám.

Kedy si začala v tejto kuchyni variť?

Mne to asi tak vyhovovalo, že sme v kuchyni boli spoločne s mamkou. Nemali sme žiadne konflikty. To, čo sa časom zmenilo, bolo, že ja som mala potrebu variť trošku zdravšie. Začala som skúšať a kombinovať v kuchyni sama. Akože, nie vždy sa to doma stretlo s úspechom, ale snažila som sa aj napriek tomu. Letné prázdniny boli vždy takým väčším priestorom, lebo som bola doma. Mamina ma v tomto období častejšie poprosila, aby som čosi uvarila a tak som sa začala čoraz viac realizovať. A neskôr i piecť, čo mi zostalo dodnes :).

 

Aké obľúbené jedlo máš spojené s mamkinou kuchyňou?

Jednoznačne jedlo, ktoré nám robila, keď sme boli ešte malí. Boli to tvarohové guľky. Jedávali sme ich s opraženou strúhankou, roztopeným masielkom a lekvárom. To bolo také fajné, keď nám to urobila. Neskôr ma ich naučila pripravovať. Je to veľmi jednoduché, ale zároveň najlepšie. A keďže sme bývali aj s mojou starkou, z otcovej strany, tak musím spomenúť i jej špecialitu. Sú to parené buchty! Urobí ich do obrovského lavóra. Je biely, smaltovaný, taký starý a obrovský. Najčastejšie v piatky, keďže v piatky sa nejedávalo, nejedáva mäso. Piatky sú teda parené buchty.

Práve si si spomenula na dve jedlá a obidve sú sladké. Možno máš to zdravé a krásne pečenie niekde hlboko vo svojich génoch.

No, to je pravda (smiech). A ešte som chcela povedať, že tá druhá starká, z maminkinej strany, vždy robievala palacinky. A ja ani nie som až tak veľmi na sladké jedlá, skôr si dám šalát a čosi zdravé. Ale v kontexte ich kuchýň mi napadli práve tieto jedlá.

A aké jedlá pripravuješ najradšej pre svoju rodinu či priateľov?

Akože, môj oco, je strašne nenáročný konzument. On vždy, keď som sa ho spýtala, čo by chcel, tak povedal že cestoviny a syrovú omáčku –  takú kúpenú zo sáčku. A ja som bola z toho smutná, lebo ja by som mu chcela spraviť nejaké krémové rizoto a neviem čo… A on mi povedal syrovú omáčku (smiech). Ale ja som časom začala robiť také jednoduché recepty. My nie sme veľmi „mäsoví“. U nás sa mäso jedávalo fakt iba v nedeľu. Ale ako som sa dala dokopy s týmto mojím frajerom, tak som sa musela naučiť pripravovať mäso častejšie. On je úplný opak. Jemu často varím rôzne druhy mäsa, ryby… Snažím sa prepašovať  na tanier aspoň nejaký šalát či čosi zdravé a zelené. Lebo on by najradšej jedol mäso s mäsom (smiech).

Stíhaš popri svojej práci a aktívnom trávení voľného času i každodenné varenie?

Na tento rok som si dala predsavzatie, že budem viac variť (úsmev). S Koníkom sa pomerne často stravujeme v reštauráciách. Ak máme voľný víkend a niekam vybehneme, tak to spojíme s dobrým jedlom. V týždni obedujeme  individuálne, najskôr zbehneme na nejaké „menu“. Tak aspoň večer by som chcela, aby sme mali domáce jedlo. Väčšinou spravím niečo rýchle. Napríklad včera som spravila kuracie mäsko a dnes chcem urobiť rybu. Rýchle recepty do 40 minút. Pokiaľ máme sezónu (svadieb, poz. autora) a som v kuchyni od rána do večera, je to veľmi náročné. Občas sa mi to nepodarí.

Tvoja pekáreň je tak trochu i kuchyňa. Nespája sa Ti tento výnimočný priestor predovšetkým s prácou?

Jasné, pekáreň je kuchyňa. Máš tam sporák, umývačku, stále čosi krájaš a stojíš na nohách. A občas som naozaj mala nechuť k vareniu. Ale postupne som ju prekonala. Povedala som si, že chcem jesť zdravo a cítiť sa vo svojom tele fit. Keď si jedlo pripravím sama, viem presne, čo v ňom mám a nakoniec mám z toho dobrý pocit.

Je to vynikajúca motivácia aj pre ostatných. Zručnosti i kreativita v kuchyni sú výnimočné a potrebné aj v rodinnom živote, no nie?

Ja si to presne tak hovorím. Že keď raz budem mať dieťa, budem stále variť polievočky a pripravovať nejakú zeleninu. Tak si to tak nacvičím (úsmev). Všetko to beriem intuitívne a popri tom sa i učím. Aj teraz využívam obdobie leta, ktoré je bohaté na čerstvú zeleninu i ovocie. Také jednoduché polievky sú predsa za pár minút hotové.

Spomenula si, že víkendové výlety spájate so svojím priateľom Koníkom s dobrým jedlom v reštauráciách. Ako vnímate jedlo v slovenských reštauráciách?

V našom okolí už máme také overené miesta, kam sa vraciame. Keď ideme niekam ďalej, tak si najčastejšie overíme možnosti v obľúbenej appke a ideme. Stalo sa nám, že sme i neboli spokojní, ale to len párkrát. Prípadne, ešte napíšem na instagram a poprosím mojich sledovateľov, aby nám poradili, ak poznajú vo vybranom okolí čosi fajné.  Myslím, že sa situácia u nás zlepšuje, že sa dajú nájsť ozaj veľmi dobré miesta a môžeme si vyberať aj zo zdravých a súčasných jedál.

Rodina, varenie a dobré jedlo je neoddeliteľná súčasť kuchyne. Ale, vnímaš tento priestor i s jeho dekoratívnymi a dizajnovými možnosťami?

Určite áno! Aj v tejto mamkinej kuchyni veľmi vnímam všetky detaily, ktoré sú príjemné. Stále tu máme živé kvety, šálky, drobnôstky. Cítiť tu teplo. Aj keď je táto kuchyňa už staršia, mamina sa stále snaží a neustále sa o ňu stará. Na druhej strane mám rada a páčia sa mi i také minimalistické kuchyne. Potrebovala by som ich ale trošku zútulniť. Viem, že sa používajú hladké a čisté línie, dvierka bez úchytiek, čo je fajn a aj sa mi to páči. Len cítim, že by som takú modernú kuchyňu potrebovala ešte doladiť niečím, aby bola pre mňa útulná a teplá. Veľmi sa mi páči farba dreva, kombinácia dreva s bielou. Neuškodila by v detaile i farba. Neviem, možno i červená, ale len vo veľmi jemnej línii.

A bola by to útulná moderná kuchyňa v byte či dome?

No, ja by som určite chcela bývať v dome. Myslím si, že aj môj Koník, keď už stavia domčeky a teda stavia drevodomy, tak verím, že budeme mať jeden aj my dvaja. Chcela by som, aby bol taký „šmrncový“, nie úplne v štýle tradičnej drevenice či zrubu. Skôr s moderným nádychom.

Nedávno si presťahovala svoju cukráreň do nových priestorov. Sú moderné, útulné a kreatívne. Pomáhal Ti niekto pri vizuálnom koncepte?

V prípade mojej pekárničky len málo. Pomoc dizajnéra je len veľmi okrajová. Pracovný priestor musí totiž spĺňať všetky normy, ide tam predovšetkým o funkčnosť, hygienu, vopred vybrané materiály, ktoré musia byť ľahko umývateľné. Vo výrobnej časti nie je veľmi priestor pre dizajnéra. Ale pekárnička bude mať taký malý vstupný priestor pre zákazníkov a pri jeho navrhovaní som si nechala poradiť. Je originálny (úsmev)! Oslovila som jednu výtvarníčku Tesu (tesa_artist), ktorá mi namaľuje koláčikové obrazy, bude tam i pohodlné miesto pre zákazníkov, kde si spoločne môžeme sadnúť a pripravovať zaujímavé a kreatívne nápady na rôzne udalosti.

 

BIO

Andrea Kubasová

Autorka konceptu zdravého pečenia „Od Aďky“. V roku 2016 sa zúčastnila TV show Materchef, kde sa utvrdila v tom, že práca v gastronómii je jej životná cesta. Aktuálne žije, tvorí a pracuje v Ružomberku. Venuje sa aktívnemu a zdravému životnému štýlu i svojmu priateľovi Koníkovi.

 

 

 

 

 

 

 

 

O svojej kuchyni som mala jasnú predstavu - časť prvá
Pozývam Vás do mojej kuchyne!
1 odpovedať

Spätné odkazy a spätné upozornenia

  1. […] deň. Miluje domáce jedlo, hlavne keď vie, aké suroviny tam dal. Jeho obľúbené miesto v dome je kuchyňa – tam sa cíti sám sebou. Vie si po sebe všetky riady poupratovať […]

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *