Naše detské spomienky, tie momenty “reminds me of childhood memories” spojené s letmou chvíľou, objatím, úsmevom, chorobou, strachom meniacim sa v náručí na pokoj, s hádkou končiacou slovami “prepáč mi”… Detské spomienky spojené s mamou.
Uvedomujem si, že nie všetci ich majú. Občas mamy odídu skôr a nestihnú sa dotknúť nášho detsva. Inokedy sú s nami, no nie dostatočne dlho na to, aby sme spoločne prežili tie najkrajšie a najťažšie chvíle života. V istých momentoch sa stávame mamami my. Niekedy prekvapujúco rýchlo v duchu veľkého nečakaného zázraku. A niekedy plynú dni, mesiace či roky kým sa nimi staneme. Prípadne je naše poslanie spojené s tým, že v živote budeme krstnými, profesionálnymi, náhradnými, adoptívnymi mamami.
Každá mama má svoj osud. Každá mama má svoje dieťa. To ono je skutočným darom pre veľkých, to ono je radosťou! To vďaka nemu sa jej meno zmení na prosté “mama”. Každý deň sa učí lepšie počúvať, lepšie rozumieť a lepšie rozhodovať. Občas sa to darí, občas ani nie. Ja som len na začiatku tejto cesty. Zisťujem, ako málo viem o tých najpodstatnejších veciach a opakujem si slová M. Rúfusa “to najhlbšie v nás je to – čo nevieme.” A na druhej strane mám obrovskú radosť, že práve a vďaka onej “nevedomosti” môžem znovu zažívať aj tú najčistejšiu detskú radosť a lásku. Veď nie sme preto, aby sme všetko vedeli, sme preto, aby sme sa milovali.
Milé mamy, nech ste už nositeľkami akéhokoľvek príbehu – prajem Vám za celý tím blogu, aby ste zažívali so svojimi deťmi momenty čistej radosti a pravej lásky.
Krásny deň matiek!
Vaša Vera
(žena, manželka a matka :))
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!