Pozývam Vás do mojej kuchyne!

Blogový seriál o tom, ako sa sen o mojej kuchyni stáva skutočnosťou

Neviem ako Vy, ale ja milujem inšpirácie a takmer neobmedzené možnosti prepájania priestoru s krásnymi, štýlovými, dizajnovými a múdrymi konceptmi ich riešenia – a špeciálne miesto v mojej predstavivosti majú práve kuchyne. Som žena. Som manželka. A som aj matka malej Mely. Som v hĺbke svojho vnútra verná myšlienke, že všetko, čím sa obklopujeme, je naším malým vesmírom. Vždy som túžila po dome, ktorý bude miestom lásky, istoty a pokoja. Miestom, kde sa neustále vracia celá rodina, asi najskôr po rýchlom a uponáhľanom dni. Určite je nás viac (takže pozdravujem všetky túžiace a snívajúce ženy), a nech už bývame kdekoľvek, majme sa na tomto mieste dobre, zdravo a krásne.

Z mosta do prosta: sťahovali sme sa celkom štyrikrát a všetky presuny boli neobyčajne kreatívne a nápadité. Miesta, ktoré sa na chvíľu stali našim domovom, niesli stopy svojej vlastnej minulosti. Občas to boli šialené nápady obyvateľov a ich farebné kreácie na stenách, občas nepraktické úložné skrine, v ktorých nebolo možné použiť vešiak na oblečenie a dokonca i nepoužiteľné okno, ktoré sa skrz onú skriňu nedalo otvoriť (tie centimetre sú vskutku premenlivé, raz akési menšie a raz akési väčšie). Tie najťažšie momenty som však prežívala v kuchyniach… kuchyniach iných žien, iných gazdiniek (nebudeme si klamať, že asi najhoršia fáza je – fáza čistenia). A aby ste všetci mali jasnejšiu predstavu, tak tieto riadky vznikajú v kuchyni č. 4, v malom dvojizbovom byte zo 60. rokov v pôvodnom stave. V kuchyni s atmosférou danou originálnou drevotrieskovou kuchynskou linkou (na ktorej sa nepochybne podpísal zub času a tí, ktorí na tomto mieste kedysi bývali), starým jedálenským stolom, dvoma stoličkami, sporákom a chladničkou (o umývačke riadku, milí moji, len túžobne snívam :D). Nuž, maľovali sme, čistili, dezinfikovali a takto sme sa popasovali s onou výzvou. Pár fotografií som sa rozhodla pridať, aby som ilustrovala svoj pracovný priestor, ale tiež, aby som podporila všetkých, ktorí vo svojich príbytkoch čosi zdedili. Nevzdávajte sa, v duchu hesla – krása je všade okolo nás – a ten, kto hľadá, nájde.

 

Prečo to všetko spomínam? Lebo každá cesta, i tá za novou kuchyňou, je vždy neobyčajná, pestrá, vtipná, náročná, jednoducho – úplne individuálna. Ja som sa v každej kuchyni čosi naučila, čosi ocenila, čosi i neocenila (občas frfľajúc či hundrajúc), ale to najdôležitejšie je, že s každou jednou zdedenou kuchyňou som neprestala snívať – že raz budem mať kuchyňu –MOJU, NEZDEDENÚ, KRÁSNU, PRAKTICKÚ, VYSNÍVANÚ.

A práve teraz sa pomaly, zatiaľ len neisto, začínam dotýkať svojho sna. Vo veľkej záhrade nám narástol jeden malý domček a ten sa mení na útulné rodinné hniezdo, v ktorom je kuchyňa priestorom pre ten najkrajší, najchutnejší a najvoňavejší SPOLOČNÝ ČAS. Je to pre mňa obrovská výzva, pretože do tohto momentu som bola len „pokračovateľom, hľadateľom, kreatívcom“ v priestoroch s už daným základom (to tiež nebolo jednoduché, ale kto chce, cestu si vždy nájde). A zrazu je tu úplne voľný a nepopísaný priestor.

Veľké množstvo inšpirácií, pomerne široký trh s kuchynskými linkami a moja nerozhodnosť ma zaviedli do rôznych predajní, štúdií a showroomow (tiež na rôzne internetové stránky). Nuž, a nakoniec som sa rozhodla, že si nechám poradiť a prijímem pomoc. Na cestu za mojou vysnívanou kuchyňou Vás všetkých rada pozývam. Dôvodov mám hneď niekoľko: s toľkou radosťou sa chcem podeliť, možno niekoho inšpirovať, možno niekomu poradiť, možno inému dodať odvahu neprestávať hľadať to, po čom vskutku túži.

Mojím parťákom pri výbere bude Oresi a Vy všetci – už teraz sa na Vás teším.

Vaša Vera

(žena, manželka a matka :-))