Niekoľkokrát som do štúdia Oresi v Žiline vstúpila, ale ešte nikdy som nemala dohodnuté dizajnérsko-kreatívne „rande“ s ich pracovným tímom. Až do minulého týždňa! Veľmi som sa tešila a nesúc si vo svojom ruksaku zápisník, poznámky, inšpirácie a zabudnutú plyšovú žirafu mojej dcéry (neoddeliteľná súčasť každej jednej prechádzky), som si uvedomila, že mám v hlave tak veľa otázok i konceptov, že naozaj potrebujem pomoc.
V dobrej nálade a s úsmevom ma privítala Andrea, stará sa o prvý kontakt so zákazníkmi i recepciu, a Paľo, interiérový dizajnér pracujúci pre Oresi už takmer päť rokov. Spoločne sme si prešli štúdiom, predstavili mi jednotlivé línie kuchýň s ich vlastnosťami a prednosťami. Musím povedať, že je veľmi príjemné, keď sa o Vás niekto stará a je pripravený odpovedať na akékoľvek otázky. Naozaj som si to užívala!
Popri všetkých informáciách som svoju pozornosť neprestávala sústrediť na jeden detail. Sledovala som akýkoľvek odtieň v škále tmavá oceánovo modrá, petrolejová, tmavá modrá či indigová (myslím, že som práve vyčerpala paletu farieb v sekcii „modrá“). Chcela som napísať, že ani sama neviem, prečo som hľadala spomenuté odtiene. Klamala by som. Veľmi dobre to viem! Stalo sa to asi rok a pol dozadu. Začala som pozerať jeden americký seriál o priateľstve dvoch žien v zrelom veku. Milý, ľahký, vtipný, jemne kontroverzný seriál, v ktorom som jedným okom sledovala i krásne dizajnovo prepracované interiéry ich domovov (vskutku pohladili moje estetické potreby). Tam bola… ONA… Modrá kuchynská linka v kombinácii s drevenou pracovnou doskou a detailom bielej. Zamilovala som si ju (aj Vám sa čosi také stáva, napíšte mi).
Samozrejme, zaujímali ma všetky dôležité funkčné parametre, len kdesi v mojej duši stále hrala hudba v tónoch modrej. Spoločne s dizajnérom Paľom sme sa rozhodli, že pre naše potreby i možnosti sa budeme sústrediť na líniu kuchýň Livanza. A rozhodujúci moment nastal, keď som zbadala vzorku kuchynských dvierok s názvom „Oceanblue seidenmatt“ (ja by som ju nazvala tmavou modrou s jemnou prímesou sivastej). Tak som sa tešila tejto farbe, že by mi to stačilo i na celé prvé stretnutie. Sadli sme si k pracovnému stolu s vybranou vzorkou dvierok a pustili sa do rozhovoru. Paľo sa postupne dotkol každej dôležitej oblasti pri plánovaní kuchyne. Detailne sa venoval priestoru a rozdeleniu pracovných segmentov (varenie, umývanie, stolovanie) tak, aby nám v rodine čo najviac vyhovovali. Predstavil mi možnosti a vlastnosti priestoru kuchýň Livanza, nezabudol ani na dôležitosť elektroinštalácie a vody v našom dome, neopomenuli sme digestor a dôležitosť svetla pri práci.
Sediac a diskutujúc s Paľom, ktorý sa tejto práci venuje už nejaký rôčik, som mala istotu, že na nič nezabudneme. Tento pocit je nenahraditeľný a do náročných dní spojených s ukončovaním stavby nášho domčeka, s pracovnými povinnosťami a najdôležitejšou súčasťou nášho spoločného života, malou Melou, mi priniesol trošku odľahčenia a istoty, že v kuchyni na nič nezabudneme. Veľmi prirodzene som začala dôverovať šikovnému, múdremu a praktickému interiérovému dizajnérovi. Prečo? Presvedčil ma svojimi vedomosťami, skúsenosťami a dobrými riešeniami (ktoré nezišli na um ani mne samej).
Naše stretnutie trvalo takmer dve hodiny. Ubehlo ako 5 minút a dohodli sme sa, že Paľo sa pokúsi v čo najkratšom čase pripraviť prvú pracovnú vizualizáciu na základe nášho rozhovoru a podkladov zo stavebného projektu nášho domu. Odchádzala som s úsmevom na tvári, veľkým množstvom informácií pre môjho manžela (dohodli sme sa, že tento priestor v našom spoločnom dome venuje len mojej fantázii, praktickým i estetickým potrebám, ktorým, ako sám povedal „dôveruje“, snáď ho po tých spoločných rokoch nesklamem). A ako budeme pokračovať sa dozivete už onedlho…
Vaša Vera
(žena, manželka i matka :))
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!