Jeho takmer päťročná cesta podnikania vo svete poctivej ručne robenej zmrzliny je bohatá nielen na chute, vône či infúzie, ale aj na skúsenosti a tzv. body zvratu. Práve tie ho neustále motivovali a motivujú ku tomu, aby čoraz lepšie spoznával svojich zákazníkov a vždy ich niečím prekvapil. Keď prekročíte jeho zmrzlináreň, vstúpite do sveta farieb, ulice, štýlu, vôní a tak trošku aj rozprávkového príbehu o tom, ako vzniká naozajstná zmrzlina – súčasťou originálnej prevádzky je totiž i neobyčajná grafika z dielne domáceho umelca na tému “Scoop Laboratorium”! Jednoducho: lepšie raz vidieť a ochutnať, ako niekoľkokrát opisovať a čítať!
Čo musí robiť zmrzlinár, aby sa ku nemu ľudia stále vracali?
Musí poznať svojich zákazníkov, mať ich rád a robiť dobrú robotu. No, na začiatku mojej cesty to tak nebolo. Keď som sa rozhodol, že sa definitívne budem venovať zmrzline a bezprostredne som spustil svoj koncept “Scoop”, žiadny úspech neprišiel. Ponúkal som zákazníkom veľa nového a zdravého naraz, používal som spirulinu, konopné semienka, slnečnicové semienka a sorbety – nikto o to nemal záujem. O štvrtej poobede som stál pred prevádzkou a pozeral som sa, ako chodia ľudia okolo a nikto nejde ku mne. Trvalo to takmer 6 mesiacov. Mal som chuť kričať “GELATO vstúpte a ochutnajte”!
Že si prelomil počiatočný neúspech je dnes už jasné… Ako sa Ti to podarilo?
Rozhodol som sa to zobrať z opačného konca, nevzdať sa a skúsiť znovu zabojovať. Povedal som si, že musím dať ľudom to, o čo majú záujem. Ak chcú lieskový orech – dám im lieskový orech, ak chcú slaný karamel a sladké cheesecakeové kombinácie – dám im ich! Pripravil som celkom nové portfólio, v ktorom bola akoby “stála nadčasová ponuka” jemne obohatená o môj koncept, pričom každú jednu zmrzlinu som robil poctivou manufaktúrou a s plným nasadením. Nepoužíval som polotovary a pasty, všetko som vyrábal výlučne sám s tým, že som sa snažil trafiť do chuťových línií oľúbených zmrzlín ale po svojom. Neskôr som sa rozhodol, že skúsim ešte hlbšie preniknúť do tajov tohto remesla a rozvíjať sa, preto som absolvoval aj školenie na Gelato University v Taliansku – bol to dobrý čas. Ľudia síce neprišli hneď, no ďalšie leto sa to zlomilo a postupne sa naše dvere otvárali častejšie a častejšie.
Mohli by sme povedať, že naplnením požiadaviek zákazníkov si si otvoril dvere ku tomu, aby si postupne prinášal svoje vlastné neobyčajné chuťové kombinácie?
Určite! Tým, že som začal robiť “tradičné chute”, postupne som do ponuky pridával aj tie menej tradičné. Musel som ľudí naučiť na novú zmrzlinu, že môže byť aj iná, farebná, chuťovo kobminovaná, voňavá a úplne skutočná a pravá. Myslím, že môžem povedať, so všetkou skromnosťou, že sme u nás v Scoope zaviedli “novú školu zmrzlinárskeho remesla”. Lebo viem, že kdekoľvek prídem, aj do Talianska, všade dostávam ten istý, áno vysoko kvalitný – ale stále – ten istý polotovar. Je len veľmi málo majstrov zmrzlinárov, ktorí dokážu urobiť zmrzlinu manufatkúrov, teda, že dajú vanilku do vanilky, že urobia vlastnú infúziu, vyluhujú chute – každý používa len pasty – rýchlu cestu k zmrzline. Takto je to za pár minút hotové. Ja robím infúziu 25 minút, všetko trvá podstatne dlhšie a zmrzlinárom sa to už nechce. Ja si to ale inak neviem predstaviť. (Recept na zmrzlinu, ktorú si môžete vyrobiť doma nájdete tu!)
Čo bolo najsilnenším momentom/krokom k tomu, že na Tvoju zmrzlinu sa stojí v rade na ulici?
Jednoznačne to bola “čierna zmrzlina”. To bol moment, kedy Scoop prerazil anonymitu, začalo sa o nás písať a naša zmrzlina bola medzi topkou na Slovensku. Vymyslel som čiernu zmrzlinu na báze zdravého čierneho uhlia. Prvotné inšpirácie boli spojené s pelendrekom a inými dezertmi, ktoré som niekde zhliadol a utkveli mi v pamäti. Potom prišiel nápad na čierny kokos. A doteraz sa bavím na tom, že sme ju priniesli ešte predtým, ako ju mali v LA. Totižto, aspoň mnou sledované médiá, prišli v septembri s tým, že čierna zmrzlina z LA, pričom my sme ju predávali celé leto. Je možné, že bola aj tam skôr, len médiá priniesli túto informáciu na Slovensko neskôr. Každopádne, zmrzlina “čierny kokos” bola jednoznačne bodom zvratu pre koncept Scoop v tom najlepšom slova zmysle. Napriek tomu, že chuťovo nebola taká pestrá, išlo len o kokosovú zmrzlinu prevednenú do zaujímavého šatu.
Cesta ručne robenej zmrzliny s otvorenými možnosťami netradičných receptov si určite vyžaduje aj veľkú dávku trpezlivosti. Si trpezlivý?
Myslím, že v ničom v živote som nebol trpezlivý. Zmrzlina to zmenila – je to koncept, kvôli ktorému som ochotný urobiť všetko. Akoby mi v žilách začala prúdiť nová krv, pocítil som, že chcem byť zmrzlinár telom aj dušou – stalo sa to v akomsi magickom momente, na ktorý si dôkladne pamätám a zostalo to tak. Dal som sa na tú cestu, prešiel som si prvý neúspešný rok, pokračoval som v ďalšom roku, kde som miešal, predával s priateľkou, doslova s “obviazanými rukami”, prešiel si svojimi pádmi a momentami zvratu a stále som tu. V istom časovom úseku som to všetko poňal ako životný štýl. Keď chceš odpovedať na túto otázku: svoje remeslo som naozaj zobral ako životný štýl a životnú filozofiu. Nemám problém si zmzrlinu vytetovať aj na svoje telo. Viem, že jej budem verný do konca života – v akejkoľvek forme, či už ju budem vyrábať vo veľkom, alebo si ju budem v 60-tke miešať sám pre seba – to je jedno (smiech)!
Vyrábať zmrzlinu je nepochybne kreatívna práca. Sám si povedal, že portfólio zmrzlín si postupne začal obohacovať o nové, netradičné a originálne chuťové kombinácie. Kde berieš inšpiráciu? Je pravda, že nová sezóna, nové chute?
Smiech! Sú to najrôznejšie miesta, niektoré ani nespomeniem. Ale, ak mám povedať pravdu, veľakrát je to tak, že veľmi chcem niečo vymyslieť, tlačím na pílu, skúšam a musím od toho odísť. A po pár dňoch mi to zíde na um a poviem si: “presne toto – toto som chcel”. Niekedy ma inšpirujú aj kamaráti v rozhovore – tak som prišiel ku kombinácii biela čokoláda a levandula. Možno by som ju časom objavil, ale predbehla ma kamarátova priateľka. Skúsil som to – je výborná. Po období “černej zmrzliny” som vedel, že ďalšia sezóna už bude patriť niečomu novému. V istom momente som začal počúvať sám seba, prestal som sledovať médiá, lebo som cítil, že mi unikajú vlastné nápady aj vlastné chyby. Je to proces. Teraz využívam svoju kreativitu naplno, robím si vlastné pretery, infúzie, varím, skúšam, vytváram receptúry, ktoré majú hlavu a pätu. Samozrejme, nie všetko mám doladené, ale postupne ku tomu smerujem. Veľmi ma to baví.
Atmosféra v Tvojej zmrzlinárni je akosi prirodzene príjemná a navodzuje pohodu a uvoľnenie. Kto stojí za celým marketingom, brandom a vôbec vizuálom celého Scoopu?
Všetko si robíme sami. Celý koncept vznikol z mojej hlavy, inšpirácie dodala aj moja priateľka. Máme to podelené, ja píšem texty, vymýšľam niektoré kompozície, ona predovšetkým fotí. Všetko robíme v štýle ulice. Robíme to, čo ľudia každý deň žijú. Pravda je, či ideš do práce, do školy, k lekárovi, vždy kráčaš ulicami – to je naša filozofia. Sme v meste a žijeme na ulici – doslova! Webku, sociálne siete – všetko si spravujeme sami. Občas je to veľmi náročné, ale zatiaľ necítim, že by som túto zodpovednosť chcel dať niekomu inému.
Vieš si predstaviť, že by koncept “Scoop” expandoval? Že by sa Tvoja zmrzlina predávala po celom Slovenku a nielen?
Scoop samotný, nie! Jedine pod našou hlavou, je to ako moje dieťa, neviem si predstaviť, že by som nemal priamy dohľad nad mojou zmrzlinou. O franchising už mali záujem viacerí podnikatelia, ale nesúhlasil som. Myslím, že by to stratilo svoje čaro a jedinečnosť. Je mi sympatické, že za našou zmrzlinou ľudia naozaj cestujú z celého Slovenska, dokonca aj z Čiech. Prídu vlakom, dajú si zmrzlinu a idú domov. Vďaka dobrému hodnoteniu v rôznych aplikáciách tu máme naozaj veľmi širokú paletu zákazníkov a mnohí sa v Žiline zastavia len na ochutnávku našej zmrzliny a pokračujú ďalej. To ma ozaj teší.
Nárast záujmu o Tvoju zmrzlinu mi napovedá, že u Teba pár ľudí nepochybne pracuje. Ako si vyberáš svoj tím? Je alebo nie je jednoduché nájsť predajcov zmrzliny?
Každopádne je to veľmi dôležité. Naša prevádzka je otvorená celoročne. V zime sme sa rozhodli variť punč a pripravujeme úžasné vafle a sezónu zmrzliny začíname už vo februári. Takže máme tu aj stálych zamestnancov – môžem povedať, že sú to moji priatelia. Inak by to nešlo. Keď hľadáme niekoho do plnej sezóny, vždy hľadám ľudí, ktorí sú plní energie, usmievajú sa a sú pripravení na bláznivé dni. Pracuje tu veľa brigádnikov a študentov a to dáva nášmu “ulicovému štýlu” väčšiu dôveryhodnosť a autentickosť.
Máš aj nejaké tajné plány či sny spojené s blízkou budúcnosťou a Tvojím konceptom Scoop?
Sny prichádzajú neustále. Pár vecí mám v hlave, ale ešte o nich nechcem hovoriť, musia dozrieť. To najdôležitejšie pre leto 2020 a novú sezónu je, aby sme priniesli čosi nové vo výbornej kvalite a znovu sa stretli s našimi zákazníkmi. Verím, že nás čaká plná a energická sezóna, veď príďte sa pozrieť a nechajte sa prekvapiť.
Dávid, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a želám Ti a Scoopu veľa radosti z práce, z každého dňa a z každej jednej novej zmrzliny, ktorú vytvoríš.
Ďakujem aj ja.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!