Chlieb náš každodenný daj nám dnes – daj nám okamih toho najvzácnejšieho času – prítomnosti. O chlebe sme už čosi popísali, v našich kuchyniach kvások doslova ožíval a menil sa na krásny a voňavý chlieb. O recepty, múdre rady a skúsenosti sa s nami delili autorky kníh Lenka Mančíková, Aďka Siddall Kováčová či Aďka Šišková. Keď som pripravovala koncept “Adventného pečenia”, kde som veľmi túžila prepojiť čosi súčasné, moderné a zdravé s niečím tradičným, ani na um mi nezišlo, že by sme ešte upiekli nejaký chlieb. A predsa sa stalo! Poďte sa pozrieť do kuchyne pani Janky – manželky milujúcej svoju rodinu a všetkých ľudí dobrej vôle, milujúcej tradície, folklór a vôňu chleba!

Pani Janka Drapáčová pochádza z Oravy, no už viac ako polovicu svojho života žije na Liptove so svojím manželom a deťmi. Keď sme sa dohadovali o tom, s akým receptom by sa chcela podeliť – jej odpoveď bola jednoznačná: “Kedysi sa tak nepieklo, to už teraz je hojnosť na vianočných stoloch stále. Nech už je bieda či bohatstvo, na vianočnom stole musí byť chlieb. Aj u nás vždy bol. S krížikom, prežehnaný a do odrezaného kraja, z ktorého sa vybralo vnútro dávala moja mama cibulu a cesnak – aby bola vždy dobrá úroda.” Potom, ako mi povedala tieto slová, som nemala odvahu žiadať ju o iný recept. Tradícia je tradícia a Vianoce naplnené spomienkami, láskou a motívom požehnania sú predsa to najkrajšie, s čím sa pani Janka mohla s nami všetkými podeliť. Nuž, sadla som si na roh lavice v jej kuchyni, ona si upravila olejku (šatku na hlave, ktorú si spolu s krojom veľmi cení a opatruje ich s veľkou láskou) a začala piecť.

Budeme potrebovať

1 kg hladkej múky (650tka, ako pani Janka povedala “chlebová múka”), 1 pekárske droždie, 0,5 l mlieka, soľ (podľa chuti), rascu (podľa chuti).

Postup

Do pripravenej nádoby krok za krokom pridávame suroviny, múku, mlieko, soľ, rascu i pekárenské droždie. To najdôležitejšie je mať chuť a dobrú náladu, aby sa pri miešaní cesto krásne vypracovalo. Pani Janka si s úsmevom zaspomínala i na 13 rokov, ktoré strávila prácou v pekárňach. Poviem Vám, vie teda upiecť všeličo, ale ako povedala: “To najcennejšie je, že nech to bude čokoľvek, treba to robiť s láskou. Vtedy všetko inak chutí, aj ten najobyčajnejší chlieb.”

Pani Janka si rozdelila cesto na 3 rovnaké časti. Veľmi citlivo spracovala každý jeden bochníček chleba a nechala ich ešte chvíľku podkysnúť na plechu. Zobrala si malý ostrý nožík a každý jeden chlebík poznačila krížom v duchu svojej viery, potom potrela čistou vodou. Následne ich vložila do rúry, prvých zhruba 10 minút nechala na 150 °C a potom zvýšila teplotu na 200 °C . Keď som sa jej spýtala, ako dlho sa budú chleby piecť, bezprostredne odpovedala: “Koľko treba, keď bude hotový, uvidíme a aj budeme cítiť vôňu!”. Nuž sme si sadli, pani Janka mi spravila kávu a ponúkla ma i sladkým koláčikom. Zaspomínala si na svoje detstvo a obľúbenú “Kvašnicu”, ktorú jedávali na štedrý večer v jej rodnom dome. “Je to kapustnica zatrepaná mliekom s hubami a ku nej sme jedli omastené zemiaky – och, aké to bolo dobré,” vysvetlila. Nezabudla opomenúť aj svoju rodinu a vnučky, priniesla fotografie a spoločne sme nahliadli do sveta jej rodiny.

Na krátku chvíľku sa pri nás zastavil aj Jankin manžel, pán František, aby nám priniesol pletený košík na chlieb. Dozvedela som sa, že pletenie je jeho veľká záľuba. Venuje sa jej už niekoľko rokov. Rozhovoril sa: “Odkukal som to od svojho otca a ja neviem len tak sedieť, musím stále voľačo robiť.” Prezrela som si i jeho výrobky a nalákala manželov na spoločnú fotografiu – na pamiatku. Nuž, najskôr sa zdráhali, ale nakoniec sa mi to podarilo.

Keď boli chlebíky hotové, rozhodli sme sa urobiť fotografiu pri vianočnom stromčeku umiestnenom vedľa miestnej kaplnky. V sobotu pred poslednou 4. adventnou nedeľou pršalo, počasie bolo veľmi nepríjemné – nenechali sme sa s pani Jankou odradiť. Spoločne strávený čas, vôňa chleba a radosť z prichádzajúcich sviatkov bola silnejšia. A krásny biely snech? Ešte určite príde, len musíme byť trpezliví.

Keď som odchádzala a ďakovala pani Janke a jej manželovi, že mi venovali svoj čas – dostala som krásny darček. Pani Janka mi jeden bochník chleba darovala – do nového domu! S úsmevom a naplnená radosťou som si sadla do auta. Znovu som pocítila, že to skutočné, čo v našich životoch máme, nie je v dokonalom svete, ktorý si vieme okolo seba vytvoriť skrz pekné veci či doplnky. To skutočné je len hlboko v nás! Nebojme sa otvoriť jeden druhému a darovať sa i nedokonalo, dôležité je – že od srdca!

Prajem krásnu 4. adventnú nedeľu 🙂

Vaša Vera

(žena, manželka a matka :))

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

O začiatkoch a Anne zo Zeleného domu!
Adventné pečenie: Žĺtkové rezy s mandľami a limetkou!
0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *